Typy textílií používaných na výrobu vlnených rovnošiat československého 

vzoru, ktoré nosili príslušníči československých vojenských jednotiek v ZSSR 

 

Úvod

 

Počas niekoľkoročného bádania v oblasti detailnej špecifikácie textílií, ktoré sa na území ZSSR používali na výrobu vlnených blúz, nohavíc, poľných čapíc a plášťov československého vzoru sme zistili množstvo cenných, doposiaľ nepublikovaných informácií, ktoré budú v detailoch rozvedené v publikáciách pripravovaných pod záštitou WPG Central Europe. Keďže však máme záujem, už dnes informovať našich zákazníkov o niektorých základných technických špecifikáciách rovnošiat československého vzoru, konkrétne o textíliách, ktoré textilné závody v ZSSR použili na ich výrobu, prinášame Vám niekoľko základných informácií na túto tému.  

 

Na úvod je potrebné uviesť, že v rámci tohto opisu sa nebudeme zaoberať textíliami anglického pôvodu, kanadského pôvodu, ani bavlnenými textíliami amerického pôvodu, ale zameriame sa výhradne na textílie vlnené, ktoré majú americký pôvod. Je tomu tak z toho dôvodu, že výsledky nášho podrobného bádania ukázali, že výrazné zastúpenie mala textília vlnená, pričom textília bavlnená sa použila len na výrobu rovnošiat československého vzoru, ktoré boli v evidencii útvarov intendancie vojenských telies československých vojenských jednotiek v ZSSR označované, ako rovnošaty československého vzoru „letné“ a k československým útvarom sa dostali až za existencie 1. ČSAZ v ZSSR, a to počas jeho neskoršieho pôsobenia, už na oslobodených územiach vlasti.  

 

Toto základné rozdelenie je zrejmé už na prvý pohľad a bádateľ nemusí vyvinúť enormné úsilie na zistenie historickej pravdy.  Je to najmä z toho dôvodu, že vlnená a bavlnená textília sú od seba ľahko rozoznateľné už voľným okom. Pri obidvoch typoch textílií je už na prvý pohľad vidieť ich rozmanitosť farebného prevedenia, pričom v tomto smere hľadať uniformitu založenú na jednom, tom správnom farebnom odtieni, prakticky nie je možné. Rozdielnosť farebného prevedenia textílií obidvoch typov je tak rozmanitá, že sa pohybuje vo farebnom spektre od pieskovohnedej farby, cez svetlú olivovú a hráškovo zelenú farbu až po tmavú olivovú a zelenú farbu.

 

Ak sa podrobne zameriame na pôvod vlnenej textílie, tento je závislý najme od obdobia výroby vlnených rovnošiat československého vzoru. Výrobu prvých kusov rovnošiat môžeme datovať do poslednej štvrtiny roku 1943. Z archívnych dokumentov vieme, že všetok odev a výstroj československého vzoru (dištinkcie, opasky, československé spony, atď.) boli v tom čase československým vojenským jednotkám v ZSSR, v prvom prípade, dodané na základe poukazu č. 3038, v decembri 1943 a do zásobníka odevu a výstroja československého vzoru boli zapísané dňa 19. decembra 1943. Konkrétne v tento deň intendancia veliteľstva československých vojenských jednotiek v ZSSR, do ústrednej evidencie materiálu prijala: 6.299 kusov blúz vlnených, 5.999 kusov nohavíc vlnených, 6.009 kusov plášťov vlnených a 6.256 poľných čapíc vlnených. Prvá požiadavka na výrobu dištinkcií a rovnošiat československého vzoru (8.000 kompletov československých rovnošiat, vrátane plášťov) bola odoslaná Československou vojenskou misiou v ZSSR, pod číslom jednacím č. 1995, dňa 15. októbra 1943. Konkrétne táto smerovala k sovietskemu vládnemu zmocnencovi pre formovanie československých vojenských jednotiek na území ZSSR, komisárovi štátnej bezpečnosti generálovi G. S. Žukovovi, ktorý mal sídlo v Moskve. Napríklad žiadanky so vzormi dištinkcií československého vzoru (rotmajsterské/dôstojnícke hviezdy a čapicové odznaky), boli našimi vojenskými orgánmi spracované už dňa 2. októbra 1943 a následne boli odoslané pre zabezpečenie ich výroby, pravdepodobne v prílohe požiadavky predloženej dňa 15. októbra 1943. Tieto žiadanky boli hlavným intendantom červenej armády schválené do výroby dňa 19. októbra 1943. Sme toho názoru, že v rovnakom období boli schválené aj žiadosti na výrobu vlnených rovnošiat československého vzoru, keďže súbežne s vlnenými rovnošatami československého vzoru boli dňa 19. decembra 1943, a to na základe rovnakého poukazu, dodané aj ostatné výstrojné súčiastky československého vzoru a československé dištinkcie. Na základe tohto zistenia dedukujeme, že vlastná produkcia vlnených rovnošiat československého vzoru prebiehala v období od konca októbra 1943 do začiatku decembra 1943, čo predstavuje časový úsek približne šiestich týždňov. Medzi prvé československé vojenské telesá, ktoré boli vystrojené vlnenými rovnošatami československého vzoru patrila 2. čs. sam. paradesantná brigáda v ZSSR, kde jednoznačne, najmä z fotografických a filmových dôkazov z jej výcviku, ako aj zo záverečnej prehliadky dňa 23. marca 1944 v Jefremove vyplýva, že jej príslušníci sú vybavení vlnenými rovnošatami československej proveniencie, ako prvé vojenské teleso budúceho 1. ČSAZ v ZSSR, ktorého vznik sa datuje k 10. aprílu 1944. V máji a júni 1944 sa dodalo niekoľko tisíc kompletov rovnošiat československého vzoru aj 1. čs. sam. brigáde v ZSSR, delvu 1. čs. sam. brigády v ZSSR a československému náhradnému vojenskému telesu v ZSSR. Malá časť rovnošiat československého vzoru (20 kompletov) bola odoslaná príslušníkom Československej vojenskej misie v ZSSR so sídlom v Moskve. Mimochodom misii bola v úvodnej fáze, ešte v roku 1943, zverená aj zodpovedná úloha, ktorou bolo krátke testovanie rovnošiat československého vzoru v praxi, na základe ktorého sa mali na rovnošate na úvod vychytať tzv. „muchy“.  Za pozornosť stojí aj objednávka pre ženy, kde s ohľadom na použitý vzor rovnošaty nemôžeme hovoriť o rovnošate československého vzoru. Napriek tomu, aj ženy mali byť vybavené novými blúzami, sukňami a dokonca aj baretkami. Dnes už vieme, že výroba baretiek sa nekonala, pretože bola zrušená, avšak blúzy a sukne vyrobené z americkej vlnenej textílie boli našim ženám dodané. Blúza sa v odevnej konsignácii najčastejšie uvádzala, ako „frenč (frenche) ženský“. Konkrétne išlo o blúzy ušité na základe vzoru anglickej blúzy označovanej, ako „Jacket Serge A.T.S.“, ktorá fyzicky tvorila prílohu objednávky odoslanej Československou vojenskou misiou v ZSSR pod číslom jednacím č. 2501/1/1944, dňa 4. marca 1944 opäť do Moskvy, k rukám sovietskeho vládneho zmocnenca pre formovanie československých vojenských jednotiek na území ZSSR, komisárovi štátnej bezpečnosti generálovi G. S. Žukovovi. Sukne boli ušité podľa sovietskeho vzoru a tiež sa na ich výrobu použili vlnené textílie amerického pôvodu.         

 

 

Berúc do úvahy odtlačky pečiatok sovietskych výrobných podnikov, ktoré sme na nami skúmaných vlnených rovnošatách československého vzoru zaznamenali je zrejmé, že tzv. „pásová“ produkcia rovnošiat prebiehala v továrňach sústredených v rámci Moskovskej mestskej správy ľahkého priemyslu „MGULP“ (МОСКОВСКОЕ ГОРОДСКОЕ УПРАВЛЕНИЕ ЛЕГКОЙ ПРОМЫШЛЕННОСТИ). MGULP mala veľa továrni priamo v meste Moskva a v prímestských oblastiach. Napríklad poľné čapice sa vyrábali v továrni na pokrývky hlavy „Krasnij Vojin Moskva“.

   

Typy americkej vlnenej textílie

 

Určite v tomto momente si každý bádateľ položí otázku, aký majú zistené fakty vplyv na posúdenie typológie vlnenej textílie? Na základe nášho bádania sme zistili, že sovietsky vojenský priemysel už v priebehu celého roka 1943 zápasil s nedostatkom vlnených textílií, z ktorých sa do tohto obdobia rovnošaty červenej armády produkovali. Zdroje pôvodnej vlnenej textílie pochádzali zo štátov Trojdohody (Ententa) a ich spojencov (USA a Kanada). Vlnené textílie boli dodané do Ruska, neskôr do Sovietskeho zväzu, ešte počas obdobia občianske vojny, ktorá na bývalom území Ruska prebiehala v 20. rokoch minulého storočia. Keďže zdroje pôvodnej vlnenej textílie sa prakticky vyčerpali, zákonite muselo dôjsť k intenzívnemu využitiu dodávok americkej vlnenej textílie (súbežne aj bavlnenej textílie), dodávaného do ZSSR na základe zákona Kongresu USA o výpožičke a nájme (Lend-Lease Act, 1941), pričom masová produkcia rovnošiat z americkej vlnenej textílie, neskôr aj z bavlnenej textílie, nastala až na prelome rokov 1943 a 1944 a táto trvala, až do konca II. svetovej vojny. Množstvo zberateľských kusov rovnošiat sovietskeho vzoru vyrábaných do roku 1943 je vyrobených z vlnených súkien, ktoré majú pôvod v štátoch Trojdohody (napr. Veľká Británia, atď.) alebo ich spojencov USA a Kanada. Toto je najmä badateľné pri sovietskych rovnošatách vzorov 1935 a 1941. Vlnené rovnošaty sovietskych vzorov 1935 a 1941 opatrené odtlačkom pečiatky výrobcu alebo kontrolóra od roku 1944 sa prakticky nevyskytujú, pričom na tejto skutočnosti sa zhoduje väčšina renomovaných zberateľov. Takmer celá výroba rovnošiat sovietskeho vzoru vyrobených z vlnenej textílie, či bavlnenej textílie amerického pôvodu, najmä použitých na výrobu sovietskych rovnošiat vzor 1943, je datovaná na roky 1944 a 1945, čo potvrdzujú odtlačky pečiatok výrobcov alebo kontrolórov rovnošiat a prakticky iný typ vlnenej textílie, alebo bavlnenej textílie sa objavuje už len ojedinele. Práve v tomto období vznikajú v sovietskom vojenskom priemysle nové pomenovania vlnenej tkaniny amerického pôvodu, ako sú: „importnoe amerikánskoe suknoe“, „importnoe suknoe“, „amerikanskyj diagonal“, „lendlyzovskoe suknoe“, „amerikanskyj gabardin“, atď., i keď podľa odbornej špecifikácie vlnených textílií znesie pomenovanie „súkno“ len vlnená textília typu „molton“, pričom vlnené textílie určené na výrobu československých rovnošiat je skôr vhodné zaradiť do kategórie „Vlnené oblekové a kostýmové látky dohotovené z česanej alebo mykanej priadze“, ako do kategórie súkien.            

 

Pre detailnú špecifikáciu americkej vlnenej textílie je na úvod potrebné uviesť jej presné parametre. Po preskúmaní nám na bádanie predložených približne šesťdesiatich kusov výstrojných súčiastok vlnenej rovnošaty československého vzoru továrensky produkovanej v ZSSR, ako sú nohavice, blúzy, plášte, sukne, frenče ženské, poľné čapice, atď., ktoré sa nám všetky podarilo detailne zdokumentovať a niektoré dokonca máme aj vo vlastnej zbierke, vieme pri všetkých súčiastkach československej rovnošaty, mimo plášťov, bezpečne definovať len dva typy americkej vlnenej textílie, kde hlavný rozdiel predstavujú jej odlišná väzba a technologický spôsob výroby. V prípade vlnených plášťov československého vzoru, či už ide o plášte pre mužstvo a poddôstojníkov, alebo o plášte pre gážistov (rotmajstri a dôstojníci), ktoré boli v textilných továrňach MGULP vyrábané, je možné registrovať len jeden typ amerického vlneného súkna, ktoré nesie anglické pomenovanie „Melton“, slovensky: „molton“.

 

Väzby americkej vlnenej textílie a technologický spôsob jeho výroby 

 

Na výrobu obidvoch typov americkej vlnenej textílie, z ktorých sa na území ZSSR vyrábali všetky vlnené súčiastky rovnošaty československého vzoru, mimo vlnených plášťov, sa použili viacfarebné organické textilné vlákna z prírodnej vlny, ktoré sa spriadli dokopy tak, aby vznikla vlnená priadza typu melír, ktorá sa nazýva aj ako melanž (melange – anglické pomenovanie). Pri pradení zároveň dochádza aj k načesaniu vlnených vlákien, pričom takto vzniká česaná vlnená priadza, ktorá tvorí základný materiál pre ďalší technologický postup, ktorým je tkanie na tkáčskom stave alebo pletenie na pletacom stroji.

 

Pri technologickom procese tkanie sa priadza umiestni na tkáčsky stav, pričom pre nami sledovaný jeden z typov vlnených textílií je tento nastavený tak, že najskôr sa do tkáčskeho stavu umiestnia osnovné nite a následne sa medzi nimi preháňa tkáčsky člnok s cievkou, na ktorej je namotaná útková niť. Pri nami sledovanom prvom type americkej vlnenej textílie, ktorú sme na ilustračných obrázkoch označili, ako „Twill  2/2“ sa osnovné nite a útkové nite prelínajú v pomere 2 nite priečne - 2 nite horizontálne, čo znamená, že ide o pravidelnú keprovú väzbu 2/2 a tento typ kepru sa označuje aj ako obojlícny keper. Skúmané súčiastky vlnených rovnošiat československého vzoru ušitých v ZSSR boli vyrobené práve z vlnenej textílie v keprovej väzbe 2/2 s predpísanou gramážou 18 oz. na bežný meter, pričom gramáž nebola vždy rovnaká a niekedy bola vlnená tkanina napoznanie hrubšia (bežný meter, gramáž 18.46 oz.) a zase niekedy tenšia (bežný meter, gramáž 17.87 oz.). Keďže išlo o priadzu česanú, vlnená tkanina uvedených súčiastok československej rovnošaty mala na lícnej, ako aj na rubovej strane mierny vlas, kde tiež boli registrované určité odchýlky v hustote vlasu dosiahnutej počesaním vlnenej priadze. Tieto ukazovatele však neboli až také výrazné, ako napr. pri rovnošatách šitých z vlnených textílií dohotovených z mykanej priadze, ktoré boli zvyčajne strednej až vyššej gramáže (rovnošaty ČSR 1918-1939, Nemecka, Veľkej Británie a pod.) a primárne boli vyrábané zo spevneného vlneného kepru typu „cirkas“, prípadne až z vlneného súkna typu „serž“, ktoré sa dohotovovalo tiež z vlnenej mykanej priadze. Postupným nosením rovnošaty československého vzoru šitej z nami opisovaného typu vlnenej textílie vyrobenej z česanej priadze dochádzalo takmer k úplnej strate vlasu na lícnej strane tkaniny, ako aj k zmene jej farebného odtieňu, ktorý bol zákonite svetlejší oproti pôvodnému farebnému odtieňu.

 

 

Vyššie uvedený typ vlnenej textílie utkanej na tkáčskom stave získava klasickú, užšiu a jemnejšiu diagonálnu väzbu, čo vedie k tomu, že typ tejto tkaniny sa v súčasnosti obecne nazýva „keper“, „ševiot“ alebo „serž“ (serge – francúzske pomenovanie). Pre naše účely je však najvhodnejšie používať pomenovanie keper (twill – anglické pomenovanie), keďže tkanina označovaná, ako „serž“ je typickým vlneným súknom strednej až vyššej gramáže a je typická najmä pre rovnošaty anglickej proveniencie, alebo staršie rovnošaty amerického, či kanadského pôvodu, ktoré sú na rozdiel od vlnenej textílie amerického pôvodu, z obdobia druhej polovice II. svetovej vojny, utkané z mykanej priadze a pre ďalšiu špecifikáciu vlnenej textílie by nebolo vhodné pomenovať túto tkaninu rovnakým spôsobom.

 

Druhý typ americkej vlnenej textílie, ktorú sme na ilustračných obrázkoch označili, ako „US diagonal“ bol vyrobený na priemyselnom pletacom stroji a na jeho výrobu bola použitá technológia plochého pletenia. Týmto spôsobom sa dosiahla veľmi jemná väzba vlnenej textílie, pričom typ textílie veľmi dobre vystihuje jej anglické pomenovanie: fine wool tricot.  Už z tohto pomenovanie vyplýva zjednodušené pomenovanie tejto textílie, ktoré sa zjednodušene nazýva trikot (fine wool tricot fabric – anglické pomenovanie). Pri tomto type textílie vzniká výrazná diagonálna linka, na základe ktorej došlo v ZSSR aj k odvodenému názvu tejto vlnenej textílie, ktorý sa zachoval pod pomenovaním „diagonal“, „amerikanskyj diagonal“ alebo niekedy aj „gabardin“ slovensky: „gabardén“. Na pletacom stoji dohotovená vlnená textília, označovaná, ako „diagonal“ mala vždy predpísanú gramáž, pri bežnom metri danej textílie 18.50 oz., pričom rozdiely v gramáži pri tomto type textílie neboli takmer vôbec registrované. Aj keďže základným materiálom bola vlnená priadza česaná, rovnošaty vyrobené z trikotu nemali na lícnej strane takmer žiadny vlas a textília na pohľad pôsobila lesklým dojmom. Poľa nášho názoru, na základe tohto javu, vzniklo aj ďalšie pomenovanie, ktoré sme už vyššie uviedli, a to „gabardin“, ktorý má prirodzene lesklý vzhľad, avšak sa skôr hodí na výrobu košieľ, alebo šiat pre ženy, než na výrobu rovnošiat, keďže nedosahuje príslušnú gramáž, aspoň 14 oz. na bežný meter textílie (túto gramáž majú letné rovnošaty československého vzoru vyrábané z bavlnenej textílie amerického pôvodu, ako aj rovnošaty sovietskeho vzoru, používané červenou armádou počas II. svetovej vojny).

   

 

Farebné prevedenia americkej vlnenej textílie

 

Ďalším dôležitým ukazovateľom americkej vlnenej textílie utkanej v keprovej väzbe, ale aj vlnenej textílie vyrobenej na pletacom stroji je jeho farebné prevedenie. Už ako sme uviedli vyššie, farba textílie je odvodená od farebných odtieňov vlnených vlákien, keďže ide o vlnenú priadzu melír a nie unikolor (jednofarebný odtieň farby), kedy je farba textílie daná farbením nezafarbenej vlnenej priadze po jej spracovaní a dohotovení do finálneho typu vlnenej textílie. V anglickom jazyku sa tento proces nazýva „Dyeing“. Výroba prírodnej americkej vlnenej textílie v keprovej väzbe, ako aj textílie typu trikot, konkrétne ich farebné prevedenia, sú charakterizované kódovým označením „O.D.“ alebo „OD“, čomu prináleží pomenovanie „Olive Drab“. Kódové označenie by nebolo úplné bez číselného označenia.

 

 

Počas nášho bádania sme zistili, že vlnené rovnošaty československého vzoru  utkané v keprovej väzbe 2/2  je možné zaradiť do troch kategórii O.D. odtieňov, a to O.D.3 – odtieň strednej olivovej a ž hráškovo zelenej farby, O.D.7 – odtieň tmavej olivovej farby, O.D.9 – odtieň pieskovohnedej až hnedozelenej tzv. „khaki“ farby, kde v skoršom období (pred zavedením O.D. kódovania) sa toto alebo veľmi podobné farebné prevedenie označovalo len ako „khaki“.

 

 

V prípade vlnenej textílie vyrobenej technológiou pletenia, tzv. „diagonal“ bola rozmanitosť farebného spektra dohotovenej textílie menej rozmanitá, ako pri prvej sledovanej vlnenej textílii v keprovej väzbe. Jeden z dvoch zaznamenaných farebných odtieňov sa pohyboval vo farebnom spektre vlnenej textílie O.D.3, pričom druhý typ skúmanej vlnenej textílie bol vo farebnom spektre ešte tmavšom ako farebný odtieň špecifický pre typ vlnenej textílie s kódovým označením O.D.7. Farba tejto textílie bola výrazne tmavozelená. 

 

Nižšie môžete vidieť pekný príklad obidvoch ťažných typov textílií amerického pôvodu, používaných v neskoršom období existencie 1. čs. armádneho zboru v ZSSR.

 

 

Plášte československého vzoru vyrobené z amerického vlneného súkna

 

Samostatnú kategóriu výstrojných súčiastok československého vzoru, ktoré boli vyrábané v ZSSR tvoria vlnené plášte. Je nesporné, že námetom na výrobu plášťa pre mužstvo a poddôstojníkov bol československý plášť vz. 1930, ktorý sa používal počas existencie ČSR 1918-1939, ale aj slovenskou armádou v rokoch 1939-1945, vrátane jej útvarov, ktoré pôsobili na východnom fronte. Základným materiálom použitým na výrobu vlneného plášťa československého vzoru v textilných továrňach v ZSSR bolo vlnené súkno vysokej gramáže, ktorá na bežný meter má predpísanú hmotnosť 32 oz. a tento typ vlneného súkna sa anglicky nazýva „Melton Wool“, ktoré sa v slovenskom jazyku nazýva „vlnené súkno typu molton“. Tento typ textílie bol pôvodné určený na výrobu prikrývok, pričom neskôr sa začal v americkej armáde používať na výrobu vlnených plášťov. Tesná a husto tkaná väzba tohto typu vlneného súkna je skrytá pod husto načesaným vlasom mykanej priadze, zarovnaným tak, že dohotovené vlnené súkno na svojom povrchu vytvára efekt hladkého vzhľadu. Vlnené súkno typu molton, ktoré sa z USA do ZSSR dodávalo, bolo najskôr vyhotovené z 35% recyklovanej vlny a zo 65% pravej vlny a neskôr sa jeho kvalita znížila tak, že pomer recyklovanej vlny (vlna pochádzala z použitých recyklovaných vlnených textilných výrobkov a odpadu) a pravej vlny sa upravil na 50% -50%. Samozrejme, že tieto zmeny v technologickom procese výroby mali za následok aj určité posuny v gramáži, avšak tieto môžeme považovať za prijateľné v rámci tolerancie +/- 1.34 oz. na bežný meter súkna, keďže neskorší výrobný proces vlneného súkna typu molton neovplyvnil pôvodne garantovanú gramáž 32 oz. na bežný meter vlneného súkna. Zaujímavosťou je, že z vlneného súkna typu molton dodávaného z USA, sa na území ZSSR vyrábali aj plášte sovietskeho vzoru, používané červenou armádou a plášte poľského vzoru, ktoré používali poľské vojenské jednotky v ZSSR. Plášte pre gážistov boli vyrobené z rovnakého vlneného súkna, ako plášte pre mužstvo a poddôstojníkov, ale mali rozhalenku a na náprsnej časti plášťa boli vybavené len 5 pármi veľkých gombíkov československého vzoru (gombíky s rímskymi mečmi). Našim bádaním sme zistili, že plášte československého vzoru šité pre mužstvo a poddôstojníkov mali dve modifikácie chrbtovej časti, pričom plášte vyrobené v roku 1943 mali na chrbte záložku a plášte vyrobené v roku 1944 záložkou disponovali až od pásu smerom dolu, pričom takto technologicky boli riešené aj chrbty plášťov pre gážistov. Ohľadne farebného prevedenia súkna boli bádaním zistené rovnaké závery, ako pri vlnenej textílii 18 oz., pričom podľa amerického predpisu malo ísť o farebný odtieň Olive Drab (O.D.) 33. V skutočnosti sa však farebné odtiene jednotlivých plášťov československého vzoru výrazne odlišovali, pričom jasné rozdiely môžeme vidieť aj na nižšie uvedených obrázkoch, kde sa nachádzajú plášte československého vzoru pre mužstvo a poddôstojníkov, ktoré boli vyrábané v ZSSR.

                    

 

Záver

 

Na záver uvádzame, že v rámci našej práce sme sa sústredili len na vlnené rovnošaty československého vzoru, ktoré sa šili v ZSSR a nejakým spôsobom sa v nej nedotkli rovnošiat anglickej, kanadskej, sovietskej a poľskej proveniencie, ktoré sa taktiež pri našich vojenských jednotkách v ZSSR, v rôznom rozsahu, používali. Rovnako sme neriešili ani rovnošaty nepredpisové a koristné, ktoré v malom množstve boli u príslušníkov 1. ČSAZ v ZSSR registrované. Zaujímavú kapitolu predstavovali rovnošaty, ktoré nosili príslušníci pluku slovenských dobrovoľníkov v ZSSR. Tieto vojenská správa Československého štátu, dňom 9. januára 1944, prevzala, ako aj všetok výstroj uvedeného pluku, do svojho vlastníctva. Niektoré súčiastky tohto výstroja boli vydané alebo ponechané príslušníkom československých vojenských jednotiek v ZSSR pre služobnú potrebu. Následne bol vydaný aj rozkaz na odstránenie slovenských insígnií a dištinkcií, ktoré sa museli fyzicky odovzdať intendancii veliteľstva československých vojenských jednotiek v ZSSR. Neskôr boli tieto rovnošaty od jednotiek, na základe rozkazu náčelníka tyla 1. ČSAZ v ZSSR, stiahnuté a odoslané do odevného skladu TSS, kde väčšina z nich prešla certifikáciou a následne došlo k ich zničeniu. Nepredpisové rovnošaty a pôvodné rovnošaty pluku slovenských dobrovoľníkov v ZSSR predstavovali iba zanedbateľné množstvo z celkovej množiny nosených rovnošiat a nemôžeme ich považovať za štandard v odievaní príslušníkov československých vojenských jednotiek v ZSSR.

 

Spracovalo WPG Central Europe – upravené dňa 10. júla 2016

Vyhľadávanie

Kontakt

Roman Moravec-WPG CENTRAL EUROPE Kukučínova 2098/1A
91441 Nemšová-Ľuborča
Slovenská republika
+421907673369
 
 
ČO JE NOVÉ?

 

PRO NÁKUPY DROBNÝCH VĚCÍ JSME PRO VÁS PŘIPRAVILI NOVINKU - POŠTOVNÉ DO ČR ZA 2,40 EUR. BLIŽŠÍ INFORMACE NAJDETE V OBCHODNÍCH PODMÍNKÁCH.  

 

Dňa 22. mája 2017 nám dorazila zásielka od našej partnerskej spoločnosti Schuster z Bieloruska. Zavádzame dva vzory tankistických kukiel, ktoré používali príslušníci československých obrnených jednotiek v ZSSR. Zároveň sme naskladnili chýbajúci tovar a zavádzame aj niekoľko noviniek. Väčšina produktov sa nachádza v sekcii výstroj sovietskeho vzoru.    

Vojaci Československého spolku 4. prápor úderný sa na konci septembra 2017 zúčastnia poľného cvičenia v Jozefove, kde budú precvičovať súčinnosť veliteľstva práporu a svojich delostreleckých a spojovacích jednotiek. Následne, pri príležitosti 100. výročia československého delostrelectva, predvedú činnosť protitankovej čaty (2 x 45mm protitankové konóny s ťahačmi Dodge WC 51) a mínometnej čaty (2 x 82mm mínomety).